Podľa mňa je utrpenie spojené so zafajčovaním funglovky (tak ako sa opisuje napr. v Živote s dýmkou) trochu zveličené. V prípade "čistého dreva" - nevymazaného, len hrubo vybrúseného kotlíka - zaznamenávam prvé dve-tri fajčenia nanajvýš akúsi ostrosť, dym je drsnejší, až trochu štipľavý, ale nie je to nič hrozné (a možno som ropák
). Doteraz jedinou výnimkou bol masívny freehand z krásneho zdravého dreva, ktorý ma z nepochopiteľných dôvodov trápil odpornou trpkosťou, kyslosťou a akousi kovovou pachuťou. Trvalo snáď 20 náloží kým to prestalo, teraz chutí výborne. Myslím však, že by mu nepomohlo ani kilo pasty...
Na kotlíkoch vymazaných pastou mi vadilo akoby sa v nich netvoril cake, ale nejaká lepkavá dechtová usadenina. Samozrejme chyba bola asi vo mne. Ale aj tak teraz automaticky vymazaný kotlík vždy vybrúsim - aj na petersonkách. Skúsim ešte okoštovať pastu na svojej prvej dunhillke
(ktorú doteraz nemám
).